Navrhnúť a postaviť pasívny dom nie je príliš zložité

Koncepcia a dispozičné riešenie
Už prvotné úvahy o tvare budovy a dispozícii definujú budúcu energetickú náročnosť budov a ovplyvňujú v konečnom dôsledku aj cenu pasívneho domu. Nasledujúce všeobecné známe zásady u pasívnych domov nadobúdajú na dôležitosti:

• kompaktný tvar budovy – najzásadnejším z parametrom, snaha o dosiahnutie čo najnižšieho pomeru ochladzovaných konštrukcií k objemu budovy A / V; ideálny tvar je guľa, avšak z hľadiska využitia v praxi potom je dispozične vhodnejší kváder respektíve kocka
• obmedzenia voľne stojacich domov, uprednostňovanie radovej a skupinovej výstavby (možno spolu využívať aj niektoré technické zariadenia či zdroja tepla)
• pokiaľ možno južná orientácia budovy nezatienená okolitou zástavbou – zvýšenie solárnych ziskov
• obmedzenia zložitých tvarov v konštrukcii budovy, ktoré aj pri realizácii môžu vytvárať komplikované detaily, tepelné mosty a celkovo predražujú stavbu.
• vnútornej dispozície s ohľadom na svetové strany, dĺžky rozvodov vetrania, kúrenia a teplej vody

The post Postup pri navrhovaní pasívneho domu first appeared on pasivnydomcek.sk.

Platí jednoduché pravidlo:

Plocha okien by nemala prekročiť štvrtinu príslušnej podlahovej plochy oslňovanej miestnosti. Väčšie plochy okien majú zmysel jedine v kombinácii s ďalšími zariadeniami, ktoré prebytočné teplo môžu akumulovať do tepelného zásobníka (vzduchové a okenné kolektory).
Južné okná majú byť riešené tak, aby slnečné lúče mohli v zime prenikať hlboko do miestností a tam odovzdávať teplo pokiaľ možno veľkým akumulujúcim plochám, napríklad betónovej stene . Hlboké okenné preklady, vysoké parapety a široké vnútorné parapetné dosky tomu čiastočne bránia. Žiaduce zníženie výšky okenného nadpražia je niekedy v rozpore s požiadavkou na zabudovanie roletových boxov, vonkajších žalúzií, s požiadavkami na vetranie a podobne.

Pre zlepšenie solárnych ziskov je výhodné okenné ostenie zošikmiť v ploche zateplenia. Okná orientované na západ a východ prinášajú v zime málo energie. V lete spôsobujú prehrievanie miestností, pokiaľ nie sú zatienené vonkajším tienením. Takto orientované okná by nemali byť väčšie, ako je potrebné z hľadiska denného osvetlenia. Ploché strešné okná prinášajú v závislosti na ich orientácii viac solárnych ziskov ako je žiadúce.  V lete je vysoká pravdepodobnosť prehrievania interiéru prostredníctvom strešných okien. Je preto výhodnejšie navrhovať pultové vykiere respektíve opatriť strešné okná vonkajším tienením  .

Strešné okná sú problematické aj z iných dôvodov. Pri bežnom spôsobe zabudovania leží strešné okno mimo tepelnoizolačnej roviny. Leží v rovine strešnej krytiny – teda 10 až 20 cm nad tepelne izolačnou vrstvou, pretože musí súčasne plniť funkciu hydroizolácie strechy. Tepelné mosty v napojení okenného rámu na tepelnú izoláciou je možné obmedziť len do istej miery.

Na druhej strane, ak by bolo okno zabudované v tepelne izolačnej rovine strešného plášťa, vznikla by na streche len oblasť, ktorá by šla len ťažko odvodniť. Pre nízko energetické a pasívne domy sú teda strešné okná osadzované klasickým spôsobom málo vhodné. A presvetlenie podkrovia je výhodnejšie riešiť vykiermi alebo oknami v štítových stenách.

Ak sa predsa len rozhodnete pre riešenie so strešným oknom použite na osadenie okna tepelne izolačné rámy z vákuovej  tepelnej izolácie alebo PIR izolácie.

The post Návrh a orientácia okien nízkoenergetickej stavby first appeared on pasivnydomcek.sk.

Okná sú najslabším miestom konštrukcie budovy čo sa týka tepelných strát. Zasklenie tvorí zhruba 30-40 % plochy fasády. Pri veľkom množstve rozličných výrobcov okenných profilov, z ktorých sa dnes plastové okná vyrábajú, nie je ľahké sa správne rozhodnúť aký okenný rám si vybrať, ale plastové okná, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú majú tepelnoizolačné vlastnosti porovnateľné s oknami drevenými, ich údržba je však ľahšia. Pri výbere z ponuky rôznych profilov je dobré sa informovať aj o tom, od akého výrobcu plastové rámy pochádzajú, pretože príliš lacné profily mávajú obvykle horšie tepelnoizolačné vlastnosti..

Kvalitné okná sú nevyhnutnou podmienkou dosiahnutia štandardu nízkoenergetického a pasívneho domu. Dodržanie vysokých požiadaviek na tepelnoizolačné parametre okien je predpokladom pre vysokú kvalitu vnútorného prostredia. Ak chceme dosiahnuť tepelnoizolačné vlastnosti okien vhodné pre nízkoenergetický a pasívny dom, je nutné použitie takých okenných rámov, ktorých súčiniteľ prechodu tepla je okolo U= 0,80 W/m²K a izolačného trojskla alebo kombinácia izolačného dvojskla a jedného doplnkového skla, ktorých súčiniteľ prechodu tepla, môže byť tiež označovaný ako hodnota k ( W/m²K ), je menej ako U= 0,80 W/m²K. Bežné okenné rámy majú súčiniteľ prechodu tepla U medzi 1,30 až 2,0 W/m²K. Vzhľadom na to, že rámy predstavujú 20 – 30 % plochy otvoru, je dôležité, aby ich súčiniteľ prechodu tepla bol tiež okolo 0,80 W/m²K. Jednoducho povedané, je zbytočné používať izolačné trojsklá, ak by teplo malo uniknúť cez okenné rámy.

Najdôležitejšou vlastnosťou je súčiniteľ prechodu tepla U W/m²K. Udáva tepelný tok (tepelnú stratu v zimnom období) cez 1m² plochy konštrukcie pri jednotkovom rozdiele teploty.

Čím nižšia je hodnota U, tým má konštrukcia – okno lepšie tepelnoizolačné vlastnosti.

POZOR, táto hodnota sa môže udávať pre:

– Ug W/m²K pre zasklenia

– Uf W/m²K pre rám okna

– Uok, Uw W/m²K pre okno ako celok.

Prehľad konštrukčných a tepelnoizolačných vlastností všetkých profilov, z ktorých sa vyrábajú okná na Slovensku a vo svete existuje a je len na Vás pre aké okná sa rozhodnete.

Osadenie okna

Každý kto si dnes kupuje nové okná si kupuje zároveň aj ich montáž. Všetci zaplatia tisíce a myslia si, že montáž okná pomocou PUR peny je bezproblémová. Prečo to tak nie je? Problém je v styčnej škáre medzi rámom okna a murivom. Okná sa spravidla upevnia cez rám na skrutky, následne sa medzera v ostení vypení polyuretánovou penou. Vytečená PUR pena sa oreže a potom sa omietne omietkou. Keďže PUR pena ma uzavretú štruktúru, ta sa orezaním naruší. Takáto montáž neskôr spôsobuje výrazné tepelné úniky, pretože do narušenej štruktúry PUR peny sa dostáva vlhkosť. Dochádza ku kondenzácii vodných pár, oddeľovaniu sa PUR peny od muriva a praskaniu omietky v styku okna s ostením. Kúty začínajú plesnivieť, v zime je cítiť prievan, prípadne môže prísť až ku vnikaniu vody do interiéru. Riešením tohto problému je montáž okien pomocou utesňovacích pások, ktoré zabezpečujú paronepriepustné utesnenie styčnej škáry medzi oknom a murivom a zabraňujú prenikaniu vlhkosti. Zabraňujú tak vzniku trhlín, vlhnutiu muriva a tvorbe plesní. Montáž okien pomocou takýchto pások znižuje tepelné straty a tým šetrí Vaše náklady na vykurovanie. Je to nový spôsob, ako utesniť kritické miesta po obvode okenných a dverných rámov.

The post Okná a dvere first appeared on pasivnydomcek.sk.

V prípade klasickej masívnej konštrukcie s podlahou na teréne sa odporúča hrúbka tepelnej izolácie minimálne 150 mm .V prípade drevených konštrukcií sa zvyčajne vytvorí základová konštrukcia zložená zo základovej dosky ako pri masívnych konštrukciách. V prípade základových pásov alebo bodových základov sa podlaha vytvorí obdobným postupom ako strop. Medzi terénom a podlahou vznikne uzatvorená vzduchová medzera. Konštrukciu podlahy tvoria drevené alebo plechové nosné profily, medzi ktoré sa ukladá tepelná izolácia.

The post Stropy a podlahy first appeared on pasivnydomcek.sk.

Ľahká drevená konštrukcia. Nosnou konštrukciou sú tenkostenné profily z dreva. Tepelnoizolačnú funkciu plní len tepelná izolácia. Proces výstavby je suchý. Použitie strešných okien môže skomplikovať kvalitu nízkoenergetického a pasívneho domu. Tepelný odpor, ktorý konštrukcia dosahuje pri hrúbke izolácií 400 mm sa pohybuje okolo hodnoty R= 10,0 m²K/W.

Ako povrchová vrstva sa môže pri plochých strechách použiť vegetačná strecha. Podľa doterajších meraní, pri vonkajšej teplote -10ºC, už pri hrúbke vrstvy zeminy 150 mm dosiahneme na styku strešnej konštrukcie a substrátu teplotu asi 0ºC. Vegetačná strecha výrazne znižuje tepelné straty cez strechu. Zvyšuje množstvo zelene, znižuje prašnosť a prehrievanie. Okrem toho má vplyv aj na konštrukciu budovy. V letnom období sa znižuje rozdiel teplôt pri povrchu strechy (pri tradičných strechách rozdiel teplôt dosahuje asi 80ºC, pri vegetačnej streche je to asi 25ºC).

The post Skladby striech - strešných plášťov first appeared on pasivnydomcek.sk.

Výhody:

• Životnosť stavby je okolo 80 -100 rokov, oproti montovaným stavbám
• Dobrá akumulačná schopnosť – úspory tepla až desiatky percent
• Zníženie vzostupu vnútornej teploty v lete

Nevýhody:

• Počas výstavby závislosť na počasí a ročnom období.
• Podiel vody viazanej v murive najmä v prvých mesiacoch výstavby.
• Nižší tepelný odpor konštrukcie ako montovanej stavby a dlhšia doba potrebná na vykúrenie murovanej stavby.
• Väčšia zastavaná plocha oproti montovanej stavbe z dôvodu hrubších stien.

MONTOVANÉ STAVBY

Výhody:

• Suchý spôsob výstavby a krátky čas výstavby, len niekoľko týždňov.
• Vyrábané z ekologických materiálov.
• Pevná cena stavby z dôvodu krátkeho času výstavby čím sa znižuje možnosť zdražovania stavebných materiálov.
• Vyššia obytná plocha spôsobená nižšou hrúbkou stien.

Nevýhody:

• Nižšia objemová hmotnosť konštrukcie.
• Horšie zvukovo-izolačné vlastnosti.
• Nižšia akumulačná schopnosť stien .
• Rýchlejšie vychladnutie konštrukcie .
• Riešenie detailov v stykoch vodorovných a zvislých konštrukcií .
• Styky obkladových OSB dosiek a zabezpečenie ich vzduchotestnosti.
• V lete môže byť citeľný vzostup vnútornej teploty.

The post Výhody a nevýhody murovaných a montovaných stavieb first appeared on pasivnydomcek.sk.

• výborné tepelnoizolačné vlastnosti bez tepelných mostov,

• vzduchotesnosť (treba zabrániť úniku tepla prúdením vzduchu cez netesné konštrukcie)

Obvodové konštrukcie

Podľa tepelno-akumulačných vlastností delíme konštrukcie na:

Ľahké, s nízkou objemovou hmotnosťou, ktoré nemajú schopnosť akumulovať teplo

Masívne materiály s tepelno-akumulačnými schopnosťami.

Výhoda masívnych konštrukcii je v tom, že ak majú naakumulované teplo dokážu preklenúť krátkodobo teplotné výkyvy a v prípade zmeny teploty ho postupne uvoľňujú do priestoru.

Nevýhodou je, že na začiatku vykurovania konštrukcie odoberajú teplo z priestoru, až kým nedosiahnu maximum svojich akumulačných schopností. Naopak, pri ľahkých konštrukciách sa ohrieva len vnútorný objem vzduchu, ale skôr sa prejavia zmeny v teplotách.

Skladby zvislých obvodových konštrukcií

• Masívna konštrukcia murovaná v celej hrúbke. Tepelnoizolačnú funkciu plní tiež nosná konštrukcia. Proces výstavby je mokrý. Tepelný odpor, ktorý konštrukcia dosahuje s použitím tepelnoizolačných omietok, sa pri stene hrubej 500 mm pohybuje okolo R= 4 m²K/W.

• Masívna konštrukcia obalená kontaktným zatepľovacím systémom. Tepelnoizolačná vrstva je polystyrén alebo izolácia z minerálnych vlákien. Proces výstavby je prevažne mokrý. Tepelný odpor, ktorý konštrukcia (500 mm) dosahuje s použitím tepelnej izolácie, je asi R= 6.5 m²K/W.

• Masívna konštrukcia z tepelnoizolačných tvárnic drevocementových, polystyrénových alebo betónových. Nosnou konštrukciou je konštrukcia z tvaroviek vyplnených betónom. Tepelnoizolačnou vrstvou je polystyrén. ktorý môže byť súčasťou tvárnice, alebo izolácia z minerálnych vlákien. Proces výstavby je mokrý. Tepelný odpor konštrukcie (500 mm) je približne R= 8,0 m²K/W.

• Ľahká montovaná konštrukcia. Nosnou konštrukciou sú drevené stĺpiky, hranoly a fošne medzi ktorými je tepelná izolácia, z vnútornej a vonkajšej strany je opláštenie z OSB dosiek. Tepelnoizolačná vrstva môže byť polystyrén. minerálne vlákna, ovčia vlna, a pod. Proces výstavby je suchý. Tepelný odpor, ktorý konštrukcia dosahuje pri stene hrubej 500 mm sa pohybuje okolo hodnoty cca R= 10.0 m²K/W.

Tepelný odpor R (m²K/W) materiálu je odpor, ktorý kladie materiál konštrukcie pri danej hrúbke proti únikom tepla (určuje sa na základe tepelnej vodivosti materiálu a hrúbky materiálu). Celkový tepelný odpor konštrukcie je potom súčtom jednotlivých tepelných odporov vrstiev materiálu, z ktorých sa konštrukcia skladá.

Zvýšenie tepelného odporu stien je jednou z najdôležitejších ciest vedúcich k zásadným úsporám energie na vykurovanie.

Z hľadiska potreby tepla tepelný odpor R= 3 m²K/W nestačí, minimálne by v našich klimatických podmienkach mala obvodová stena dosahovať tepelný odpor R = 8 -10 m²K/W.

The post Požiadavky na stavebné konštrukcie first appeared on pasivnydomcek.sk.