Väčšia hrúbka izolantu = nižšie náklady na vykurovanie

Tento argument v prospech zatepľovania snáď nespochybní ani ten najväčší skeptik. Náklady na vykurovanie samozrejme priamo súvisia so spotrebou energie, ktorá sa odvíja od tepelných strát ohraničujúcimi konštrukciami vykurovaného priestoru (t.j. obvodovými stenami, oknami, dverami, podlahou a stropom). Ak sústredíme našu pozornosť len na obvodové steny, schopnosť steny “zabraňovať” tepelným stratám charakterizuje jej tepelný odpor R [m²K/W]. Pre lepšiu predstavivosť porovnanie tepelného odporu nezateplenej a zateplenej steny:

Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál

– tepelný odpor R = 0,5 m²K/W

Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 6 cm

– tepelný odpor R = 2,0 m²K/W

(táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN doporučovanej STN 73 0540 pre rekonštrukcie)

Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 10 cm

– tepelný odpor R = 3,0 m?K/W

(táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN doporučovanej STN 73 0540 pre novostavby)

Zatepľovanie je teda vo svojej podstate spôsob, ako zvýšiť tepelný odpor obvodovej steny. Čím väčšiu hrúbku izolantu použijeme pri zateplení, tým väčší je tepelný odpor steny a tým menej tepla cez túto stenu uniká. Menšie tepelné straty znamenajú nižšiu spotrebu energie na vykurovanie a samozrejme, aj nižšie náklady pre užívateľa. Toto tvrdenie ilustrujú i nasledujúce údaje:

• Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál

– tepelný odpor R = 0,5 m²K/W

– súčiniteľ prechodu tepla U = 2,0 W/m²K (zjednodušene U = 1/R)

– spotreba zemného plynu na vykurovanie = 20 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok

(spotrebu zemného plynu na výrobu tepla, ktoré pokryje tepelné straty cez 1m² obvodovej steny možno zjednodušene stanoviť ako desaťnásobok súčiniteľa prechodu tepla U cez túto stenu)

• Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 6 cm

– tepelný odpor R = 2,0 m²K/W

– súčiniteľ prechodu tepla U = 0,5 W/m²K

– spotreba zemného plynu na vykurovanie = 5 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok

• Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 10 cm

– tepelný odpor R = 3,0 m²K/W

– súčiniteľ prechodu tepla U = 0,33 W/m²K

– spotreba zemného plynu na vykurovanie = 3,3 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok

Ak napríklad zateplíte svoj dom s plochou fasády 200 m² zatepľovacím systémom s hrúbkou izolácie 6 cm, každý rok spotrebujete na vykurovanie o 3.150 m³ zemného plynu menej ako pred zateplením, pri použití izolácie s hrúbkou 10 cm ušetríte dokonca až 3.000 m³ zemného plynu ročne!

V prospech 10 cm hrúbky izolantu teda hovorí ročná úspora plynu navyše oproti hrúbke izolantu 6 cm.  Väčšia hrúbka izolantu = vyššia kvalita bývania

The post Tepelno technické parametre first appeared on pasivnydomcek.sk.

Nezanedbateľnou vlastnosťou obvodových múrov nie je len ich tepelnoizolačná vlastnosť ale aj ich tepelno-akumulačná schopnosť. Je to schopnosť muriva brániť sa náhlym tepelným výkyvom medzi exteriérom a interiérom. Z tohto hľadiska sa v murive lepšie akumuluje teplo, ak je z vonkajšej strany tepelne izolované.

Na prvý pohľad je zatepľovanie fasády drahšie ako jej omietnutie. Nosné obvodové múry odporúčajú niektorí odborníci stavať len v hrúbke zodpovedajúcej statickým požiadavkám a potrebný tepelný odpor dosiahnuť vhodnou tepelnou izoláciou. Je to výhodnejšie, lebo v murive sa tak pri kúrení môže akumulovať teplo, ktoré sa po vypnutí kúrenia zo stien vyžaruje do miestnosti. Ak máme z vonkajšej strany tepelnú izoláciu, teplo zo stien sa vyžaruje iba smerom dovnútra, ale ak máme murivo bez tepelnej izolácie, akumulované teplo sa vyžaruje nielen do miestnosti, ale uniká aj von. Lepšie je teda dosiahnuť potrebný tepelný odpor konštrukcie kombináciou muriva s menšou hrúbkou ale spolu s tepelnou izoláciou ako s hrubším omietnutým a nezatepleným murivom. Porovnávanie finančných nákladov na zateplené tehlové murivo s hrúbkou 30 cm a tehlové murivo s hrúbkou 44 cm s omietkou vychádza v prospech prvej alternatívy, teda v prospech zatepleného muriva. Pred svojím konečným rozhodnutím o výbere stavebného materiálu preto odporúčame konzultáciu s projektantom alebo iným odborníkom, ktorí Vám radi poradia.

Rekonštruovať rodinný dom na nízkoenergetický štandard sa možno finančného hľadiska zdá náročné. Náklady na rekonštrukciu sa Vám ale určite vrátia a to nielen v podobe nízkych nákladov na vykurovanie ale aj v podobe komfortného bývania, pretože v letných mesiacoch sa Vám rodinný dom nebude prehrievať. Treba si len vybrať dobrého projektanta a realizačnú firmu ktorí tomu rozumejú. Pri rekonštrukcií treba dbať a klásť dôraz na minimum tepelných strát prestupmi, zamedziť tepelným mostom, pri výmene okien použiť kvalitne okná a dvere, zabezpečiť výmenu vzduchu s rekuperáciou .

The post Zatepľovanie a rekonštrukcie domov na nízkoenergetický štandard first appeared on pasivnydomcek.sk.

Tepelný odpor (R) vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie. Je priamo závislý od hrúbky konštrukcie a λ (súčiniteľ tepelnej vodivosti -udáva ho výrobca).Väčšiu hodnotu R dosiahneme zvýšením hrúbky konštrukcie, alebo voľbou jednotlivých materiálov konštrukcie s čo najnižšou hodnotou λ.

Tepelný odpor R vyjadruje odpor 1m² konštrukcie prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1 K. Pri viacvrstvových konštrukciách sa jednotlivé tepelné odpory sčítavajú. Tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa vypočíta ako priemerná hodnota z jednotlivých tepelných odporov častí stavebnej konštrukcie vrátane tepelných mostov. Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ vyjadruje vlastnosť materiálu viesť teplo. Je to hodnota energie vo W, ktorá prejde materiálom hrúbky 1 m pri rozdiele teplôt medzi povrchmi materiálu 1 K.

R = d / λ [m².K.W-¹]

d – hrúbka materiálu (m)

λ – súcinitel tepelnej vodivosti materiálu, udáva ho výrobca (W.m-¹.K-¹)

Celkový tepelný odpor stavebnej konštrukcie (stena, strop ap.) vypočítame ako súčet tepelných odporov jednotlivých vrstiev použitých materiálov:

napr. Tepelný odpor obvodovej steny z plnej pálenej tehly Rcelk.=Rtehla+Rtepel.izolácia+Romietka

Pri murive hr. 44 cm z veľkoformátových tvárnic murovanom na tepelnoizolačnú maltu a omietnutom tepelnoizolačnou omietkou je tepelný odpor

R= 3,14 m²K/W.

Pri rovnakej výslednej hrúbke steny s murivom hrúbky len 24 cm zateplenom izoláciou hr.20 cm dosiahneme tepelný odpor R= 6,79 m²K/W, čo je dvojnásobná hodnota oproti nezateplenému murivu. Cena výslednej zateplenej steny je porovnateľná s cenou 44 cm nezatepleného muriva pri niekoľkonásobne vyšších úžitkových vlastnostiach.

Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií podľa roku výstavby :

 Normou požadovaný tepelný odpor R podľa STN 73 0540:

The post Tepelný odpor stavebných konštrukcií first appeared on pasivnydomcek.sk.

Zemný register nám tak pomáha znížiť náklady na vykurovanie predhrievaním vonkajšieho vzduchu v zime a v letnom období naopak je ho možné využívať na ochladenie privádzaného vzduchu.

V spojení so zariadením na rekuperáciu tepla si majitelia zredukujú náklady na energiu a zlepšia si aj kvalitu bývania vo svojej budove.

Základným predpokladom pre funkčnosť systému zemného výmenníka je použitie správneho materiálu.

The post Zemný výmenník first appeared on pasivnydomcek.sk.

Rekuperácia, alebo spätné získavanie tepla je dej, pri ktorom sa privádzaný vzduch do budovy predhrieva teplým odpadovým vzduchom. Teplý vzduch nieje teda bez účelu odvedený otvoreným oknom von, ale v rekuperačnom výmeníku odovzdá väčšinu svojho tepla privádzanému čerstvému vzduchu.

A čo je účinnosť rekuperácie?

Účinnosť rekuperácie = účinnosť spätného získavania tepla = využitie odpadového tepla pre predohrev chladného, čerstvého vzduchu. Účinnosť rekuperácie sa musí pohybovať medzi 0 až 100 %.

Nulová účinnosť je účinnosť otvoreného okna – teplý vzduch je bez úžitku odvedený a studený, čerstvý vzduch je privedený do miestnosti, ktorá rýchlo vychladne až na vonkajšiu teplotu.

Stopercentná účinnosť (technicky nerealizovateľné) by bola vtedy, ak by sa privádzaný vzduch ohrial od odvádzaného na jeho pôvodnú teplotu. Miestnosť by bola vetraná bez straty energie.

Reálna účinnosť rekuperácie sa pohybuje u bežne dostupných vzduchotechnických zariadení od 30 do 90 %, pričom účinnosť nad 60 % sa považuje za dobrú, nad 80 % za špičkovú. Pri jednotkách DUPLEX sa účinnosť rekuperácie pohybuje od 52 % do 90 % (záleží na veľkosti jednotky, prietoku vzduchu a typu rekuperačného výmenníka).

Využitie rekuperácie

Rekuperáčne výmenníky tepla sa najčastejšie osadzujú priamo do vetracích jednotiek. Rekuperáciu je tak možno využiť prakticky vo všetkých typoch objektov pri hygienicky nútenom vetraní – a to od bytov a rodinných domov, cez občianske stavby, bazény až po priemyselné stavby. V posledej dobe sa v súvislosti so zvyšujúcou cenou energie stále častejšie rekuperácia využíva aj pre rodinné domy a byty.

The post Rekuperácia first appeared on pasivnydomcek.sk.

Hlavné výhody riadeného vetrania:

• zabezpečuje potrebný prísun čerstvého vzduchu

• zabezpečuje zdravú mikroklímu bez vlhkosti, bez vzniku plesní, bez peľu a bezprašnosť

Vetracie zariadenie so spätným získavaním tepla – rekuperáčná jednotka pracuje na princípe, že vzduch, ktorý je odsávaný z miestností (WC, kuchyňa, kúpeľňa) do vetracieho zariadenia, výmenník tepla s 80 %-nou účinnosťou mu odoberá časť tepelnej energie a odovzdáva ju čerstvému privádzanému vzduchu. Čerstvý vzduch je následne rozvádzaný do miestností.

Na predhrievanie alebo chladenie vzduchu sa využíva zemný výmenník tepla (tiež nazývaný zemný register). Systém zabezpečuje trvalo v celom dome čerstvý vzduch. Filtrami je zbavený nečistôt a peľov, predhriatý alebo ochladený na požadovanú teplotu

The post Vetranie s rekuperáciou first appeared on pasivnydomcek.sk.

Netestnosti obvodového plášťa, okien a dverí spôsobujú :

• tepelné straty

• prenikanie vlhkosti do stavebnej konštrukcie

• vznik kondenzátu

• zníženie tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa

• stavebné poruchy

Ak budova nie je vzduchotesná, vplyvom rozdielu tlakov vzduchu medzi interiérom a exteriérom a vplyvom rýchlosti vetra, uniká netesnosťami v plášti budovy ohriaty vzduch a teda aj teplo. Pre správne navrhnutie zdroja tepla treba poznať aj hodnotu vzduchovej priepustnosti domu. Tá sa zisťuje takzvaným Blower Door testom. Účelom merania je lokalizovať netesné miesta v stavebnej konštrukcii a stanoviť celkovú intenzitu výmeny vzduchu n50. Meranie vzduchovej priepustnosti budovy nám pomôže odhaliť slabé miesta netesnosti v obvodovom plášti a umožní ich opravu ešte pred dokončením celej stavby.

Testovacie zariadenie pozostáva z ventilátora s premenlivou rýchlosťou otáčok, z nastaviteľného rámu pre výplň dverí, textilnej vzduchotesnej výplne rámu s otvorom pre ventilátor, digitálneho prístroja, ktorý automaticky meria tlak, rýchlosť a objemový prietok vzduchu. Meranie tesnosti sa realizuje tak, že na jeden z otvorov (dvere alebo okno) sa nasadí rám s ventilátorom s meraním prietoku vzduchu, ostatné okná a dvere sa zavrú a meria sa koľko vzduchu treba vháňať dovnútra na zabezpečenie konštantného pretlaku.

Hodnoty n50 optimalizované pre budovy s nízkou potrebou tepla sú:

nízkoenergetické domy n50 ≤ 1/ h

pasívne domy n50 ≤ 0,6/h

Opatreniami, ktoré dostatočne utesnia obvodový plášť proti prieniku vzduchu sú:

Podľa teplotechnickej normy stena má byť vzduchotesná a to najmenej z dvoch dôvodov:

1. Do steny sa nesmie dostať vodná para, pretože v nej môže kondenzovať, čím sa zhoršujú izolačné vlastnosti steny

2. Prechádzajúci vzduch cez netesnosť konštrukcie berie so sebou teplo ktoré bolo do domu dodané.

The post Vzduchotesnosť pasívneho domu je dôležitá first appeared on pasivnydomcek.sk.