Navrhnúť a postaviť pasívny dom nie je príliš zložité

Koncepcia a dispozičné riešenie
Už prvotné úvahy o tvare budovy a dispozícii definujú budúcu energetickú náročnosť budov a ovplyvňujú v konečnom dôsledku aj cenu pasívneho domu. Nasledujúce všeobecné známe zásady u pasívnych domov nadobúdajú na dôležitosti:

• kompaktný tvar budovy – najzásadnejším z parametrom, snaha o dosiahnutie čo najnižšieho pomeru ochladzovaných konštrukcií k objemu budovy A / V; ideálny tvar je guľa, avšak z hľadiska využitia v praxi potom je dispozične vhodnejší kváder respektíve kocka
• obmedzenia voľne stojacich domov, uprednostňovanie radovej a skupinovej výstavby (možno spolu využívať aj niektoré technické zariadenia či zdroja tepla)
• pokiaľ možno južná orientácia budovy nezatienená okolitou zástavbou – zvýšenie solárnych ziskov
• obmedzenia zložitých tvarov v konštrukcii budovy, ktoré aj pri realizácii môžu vytvárať komplikované detaily, tepelné mosty a celkovo predražujú stavbu.
• vnútornej dispozície s ohľadom na svetové strany, dĺžky rozvodov vetrania, kúrenia a teplej vody

The post Postup pri navrhovaní pasívneho domu first appeared on pasivnydomcek.sk.

• merná potreba tepla na vykurovanie objektu je maximálne 15 kWh / m2
• neprievzdušnosť obálky budovy n50 overená tlakovou skúškou nesmie prekročiť hodnotu 0,6 1/hod, teda pri pretlaku a podtlaku 50 Pa sa nesmie za hodinu vymeniť netesnosťami v obálke viac ako 60% vnútorného objemu vzduchu
• celkové množstvo primárnej energie spojené s prevádzkou budovy vrátane domácich spotrebičov je nižšia ako 120 kWh /m2

Primárnej energie vyjadruje množstvo energie spotrebovanej pri výrobe určitého zdroje aj so stratami pri distribúcii a teda nám dáva komplexnejší pohľad na spotrebu podľa zvoleného zdroja. Ak použijeme ako zdroj napríklad elektrinu musíme pri výpočte primárnej energie vynásobiť výsledok tromi vďaka neefektívnej výrobe. V konečnom dôsledku to vyjadruje aj výšku prevádzkových nákladov vo vzťahu na použitý zdroj energie.

Pre optimalizáciu návrhu a hodnotenie energetickej bilancie pasívnych domov sa celoeurópsky najčastejšie používa návrhový nástroj PHPP (Passive House Planning Package), ktorý pracuje s dostatočnou presnosťou potrebnou pre pasívne domy. Jedná sa o jednoduchý návrhový nástroj, ktorý umožňuje architektom a projektantom spoľahlivo vypočítať energetickú bilanciu a optimalizovať svoje návrhy

Pasívny dom má veľa výhod …

• vyšší komfort bývania
• extrémne nízke náklady na vykurovanie
• stály prívod čerstvého vzduchu – bez prievanu
• žiadne teplotné rozdiely v miestnostiach
• príjemné teploty v zime aj v lete
• kvalitnú ochrana konštrukcií
• vyššiu cena na trhu nehnuteľností

Základné princípy a prvky pasívnych domov

Lokalita a umiestnenie domu

Ak máme možnosť, vyberáme takú lokalitu, ktorá nie je vystavená nepriaznivým poveternostným podmienkam, nie je v priebehu roka zatieňovaný (napr. stromy, inými domy a pod).

Dom by mal byť orientovaný tak, aby jeho dlhšia a viac presklená strana smerovala na juh prípadne na juhozápad. Tepelné zisky zo slnečného žiarenia môžu predstavovať až 40% pokrytia tepelnej spotreby domu.

Tvar domu

Vyvarovať by sme sa mali prvkom tvoriacich zbytočné nové plochy, ktorými môže prestupovať teplo . Tvar by mal byť čo najkompaktnejšie.

Veľkosť domu

Dom by mal byť veľký akurát tak, ako veľký ho skutočne potrebujeme. Mal by teda splniť naše priestorové nároky s maximálnym využitím užitočného objemu.

Tepelná izolácia

V prípade pasívnych domov nestačí obyčajná izolácia, potrebná je Superizolácia. Ide o kompaktnú termickú schránku domu s minimalizáciou tepelných mostov a s optimálnym pomerom presklenia. Všetky stavebné dielce, ktoré sa na stavbu vonkajšieho plášťa domu použijú, musia vykazovať tepelnú priestupnosť menšiu ako 0,15 W/m2. Kvalitná tepelná izolácia poslúži aj ako izolácia proti hluku z exteriéru.

Vzduchotesnosť

Pasívny dom musí byť vzduchotesný. To znamená dokonalé utesnenie všetkých spojov medzi stavebnými dielcami a vytvorenie nepriedušného plášťa domu. Vzduchotesnosť sa kontroluje pomocou tlakového testu n50 (tzv. blower – door test). Dôležité je, aby bol test vykonaný hneď po dokončení konštrukcie, teda v štádiu, kedy je ešte možné vykonať dodatočné opravy. Hodnota n50 pasívnych domov by nemala prekročiť 0,6 h-1.

Okná

Ak chceme docieliť maximálnych tepelných ziskov zo slnečného žiarenia a minimálnych strát, musíme použiť kvalitné špeciálne okná. Používať výhradne okná s izolačným trojsklom, dnes sa používajú skôr dvojsklá, pričom medzi jednotlivými sklami bývajú ešte fólie. Priestor medzi sklami je vyplnený kryptónom alebo argónom.

Vetranie a vykurovanie

Účelom vetrania je obmedzenie koncentrácia CO2 v obytných priestoroch domu, ďalej udržiavanie správnej vlhkosti vzduchu, odstraňovanie prachov, peľov a iných alergénov, pachov či prípadných iných škodlivých látok. Spoľahlivé vetranie zaručí len mechanické vetracie zariadenia. Vetracia jednotka s rekuperáciou tepla navyše zaistí prikurovanie domu. Teplo pre dohrievanie môžeme odoberať napríklad zo systému ohrevu úžitkovej vody, využiť môžeme menšie tepelné čerpadlo, ktoré bude odoberať teplo z odpadového vzduchu prejdeného rekuperátorom. Môžeme použiť aj TČ napojené na zemný kolektor, v lete nám potom môže vzduch aj ochladzovať. Pretože nie je potrebné vetrať otváraním okien, používajú sa okná neotváravé, avšak z psychologických dôvodov a pre prípad zlyhania vetranie sa v každej miestnosti ponecháva aspoň jedno okno otváravé.

Ohrev vody

K ohrevu vody je vhodné využiť napríklad solárny systém, ten môže pomôcť aj s podlahovým alebo stenovým prikurovaním, môže ohrievať aj akumulačná nádrž. Ďalšou z možností je využitie tepelného čerpadla.

Pravidlá pre rozvody a inštalácie

• Potrubia pre prívod teplej vody čo najkratšie, malo by byť celé vnútri vykurovanej časti budovy (tiež zásobník teplej vody), maximálne izolované (tiež zásobník teplej vody)
• Nainštalovať izolovaný nosník kúpeľňovej vane a armatúry šetriace vodu
• Všetky domáce spotrebiče v energetickej triede A alebo A +, umývačka a práčka s možnosťou napojenia teplej vody, kuchynská digestor iba s cirkulačným prevádzkou s kovovými lapačmi tuku

Využitie slnečného žiarenia

Pasívne domy musia využívať slnečné žiarenie, ktoré sa dovnútra dostáva presklenými plochami, nepresklené plochy vystavené slnečnému žiareniu (typicky strecha), bývajú vybavené solárnymi kolektormi. Problémom je paradoxne doteraz obmedzená možnosť zaobstarať dostatočne malé ohrievače. Pri využití solárneho termického systému alebo moderného biomasového kotla však môžeme prebytky energie zásobovať okolité domy. Postupne sa však objavujú možnosti vykurovacích zdrojov “na mieru” pasívneho domu. Môže to byť už vyššie spomínaná kompaktná vetracia jednotka v kombinácii s malým tepelným čerpadlom.

The post Požiadavky na pasívne domy first appeared on pasivnydomcek.sk.

Ak zatepľujete novostavbu, ktorá je postavená z moderných veľkoformátových tehál a pod, tak tých 5 cm možno stačí, pokiaľ však nestaviate nízkoenergetický alebo pasívny dom. Ale ak ide o zateplenie dvadsať až tridsaťročných domov z plných alebo CDM tehál, 5 cm polystyrénu určite nestačí!

Steny z klasických murovaných materiálov aj napriek svojej veľkej hrúbke 37,5 až 45 cm majú len minimálnu tepelnoizolačnú schopnosť a samotné murivo je z hľadiska tepelnej izolácie v podstate úplne neúčinné. Ak by sme chceli pri takýchto stenách dosiahnuť tepelný odpor R=2,0 m².K/W, musela by táto stena byť hrubá až 1,7 m! Rovnaký tepelný odpor dosiahneme ak použijeme zateplenie s fasádnym polystyrénom o hrúbke 8 cm! Tepelný odpor R=2,0 m².K/W je súčasnosti minimum, ktoré je požadované podľa normy STN 73 0540 pre rekonštrukcie a R=3,0 m².K/W je minimum požadované podľa normy STN 73 0540 pre novostavby. Hodnota tepelného odporu vonkajších zvislých konštrukcii pre bytové stavby bola podľa ČSN 73 0540 do r.1978 RN = 0,52 m².K/W. Od r. 1979 do r. 1992 bol tepelný odpor RN = 0,95 m².K/W. Z uvedeného vidno, že hodnota tepelného odporu sa za 20 rokov zvýšila 4-násobne pre rekonštrukcie, až 6-násobne pre novostavby! Ktovie aký bude normou požadovaný tepelný odpor za niekoľko rokov?

Je dobré si uvedomiť, že cena polystyrénu pri hrúbke 8 cm tvorí asi 10% z celkových nákladov na zateplenie. Zvýšenie hrúbky polystyrénu o 1 až 5 cm je v pomere k celkovým nákladom na zateplenie zanedbateľné. Veď musíte zaplatiť materiál na lepenie a stierkovanie, povrchovú úpravu, lešenie a prácu firmy

Musíte si uvedomiť, že čím väčšiu hrúbku izolácie použijete, tým viac budete šetriť na vykurovaní

The post Kvalitným zateplením k lepšiemu bývaniu first appeared on pasivnydomcek.sk.

Väčšia hrúbka izolantu = nižšie náklady na vykurovanie

Tento argument v prospech zatepľovania snáď nespochybní ani ten najväčší skeptik. Náklady na vykurovanie samozrejme priamo súvisia so spotrebou energie, ktorá sa odvíja od tepelných strát ohraničujúcimi konštrukciami vykurovaného priestoru (t.j. obvodovými stenami, oknami, dverami, podlahou a stropom). Ak sústredíme našu pozornosť len na obvodové steny, schopnosť steny “zabraňovať” tepelným stratám charakterizuje jej tepelný odpor R [m²K/W]. Pre lepšiu predstavivosť porovnanie tepelného odporu nezateplenej a zateplenej steny:

Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál

– tepelný odpor R = 0,5 m²K/W

Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 6 cm

– tepelný odpor R = 2,0 m²K/W

(táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN doporučovanej STN 73 0540 pre rekonštrukcie)

Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 10 cm

– tepelný odpor R = 3,0 m?K/W

(táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN doporučovanej STN 73 0540 pre novostavby)

Zatepľovanie je teda vo svojej podstate spôsob, ako zvýšiť tepelný odpor obvodovej steny. Čím väčšiu hrúbku izolantu použijeme pri zateplení, tým väčší je tepelný odpor steny a tým menej tepla cez túto stenu uniká. Menšie tepelné straty znamenajú nižšiu spotrebu energie na vykurovanie a samozrejme, aj nižšie náklady pre užívateľa. Toto tvrdenie ilustrujú i nasledujúce údaje:

• Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál

– tepelný odpor R = 0,5 m²K/W

– súčiniteľ prechodu tepla U = 2,0 W/m²K (zjednodušene U = 1/R)

– spotreba zemného plynu na vykurovanie = 20 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok

(spotrebu zemného plynu na výrobu tepla, ktoré pokryje tepelné straty cez 1m² obvodovej steny možno zjednodušene stanoviť ako desaťnásobok súčiniteľa prechodu tepla U cez túto stenu)

• Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 6 cm

– tepelný odpor R = 2,0 m²K/W

– súčiniteľ prechodu tepla U = 0,5 W/m²K

– spotreba zemného plynu na vykurovanie = 5 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok

• Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom, izolant hrúbky 10 cm

– tepelný odpor R = 3,0 m²K/W

– súčiniteľ prechodu tepla U = 0,33 W/m²K

– spotreba zemného plynu na vykurovanie = 3,3 m³ na 1 m² obvodovej steny za rok

Ak napríklad zateplíte svoj dom s plochou fasády 200 m² zatepľovacím systémom s hrúbkou izolácie 6 cm, každý rok spotrebujete na vykurovanie o 3.150 m³ zemného plynu menej ako pred zateplením, pri použití izolácie s hrúbkou 10 cm ušetríte dokonca až 3.000 m³ zemného plynu ročne!

V prospech 10 cm hrúbky izolantu teda hovorí ročná úspora plynu navyše oproti hrúbke izolantu 6 cm.  Väčšia hrúbka izolantu = vyššia kvalita bývania

The post Tepelno technické parametre first appeared on pasivnydomcek.sk.

Nezanedbateľnou vlastnosťou obvodových múrov nie je len ich tepelnoizolačná vlastnosť ale aj ich tepelno-akumulačná schopnosť. Je to schopnosť muriva brániť sa náhlym tepelným výkyvom medzi exteriérom a interiérom. Z tohto hľadiska sa v murive lepšie akumuluje teplo, ak je z vonkajšej strany tepelne izolované.

Na prvý pohľad je zatepľovanie fasády drahšie ako jej omietnutie. Nosné obvodové múry odporúčajú niektorí odborníci stavať len v hrúbke zodpovedajúcej statickým požiadavkám a potrebný tepelný odpor dosiahnuť vhodnou tepelnou izoláciou. Je to výhodnejšie, lebo v murive sa tak pri kúrení môže akumulovať teplo, ktoré sa po vypnutí kúrenia zo stien vyžaruje do miestnosti. Ak máme z vonkajšej strany tepelnú izoláciu, teplo zo stien sa vyžaruje iba smerom dovnútra, ale ak máme murivo bez tepelnej izolácie, akumulované teplo sa vyžaruje nielen do miestnosti, ale uniká aj von. Lepšie je teda dosiahnuť potrebný tepelný odpor konštrukcie kombináciou muriva s menšou hrúbkou ale spolu s tepelnou izoláciou ako s hrubším omietnutým a nezatepleným murivom. Porovnávanie finančných nákladov na zateplené tehlové murivo s hrúbkou 30 cm a tehlové murivo s hrúbkou 44 cm s omietkou vychádza v prospech prvej alternatívy, teda v prospech zatepleného muriva. Pred svojím konečným rozhodnutím o výbere stavebného materiálu preto odporúčame konzultáciu s projektantom alebo iným odborníkom, ktorí Vám radi poradia.

Rekonštruovať rodinný dom na nízkoenergetický štandard sa možno finančného hľadiska zdá náročné. Náklady na rekonštrukciu sa Vám ale určite vrátia a to nielen v podobe nízkych nákladov na vykurovanie ale aj v podobe komfortného bývania, pretože v letných mesiacoch sa Vám rodinný dom nebude prehrievať. Treba si len vybrať dobrého projektanta a realizačnú firmu ktorí tomu rozumejú. Pri rekonštrukcií treba dbať a klásť dôraz na minimum tepelných strát prestupmi, zamedziť tepelným mostom, pri výmene okien použiť kvalitne okná a dvere, zabezpečiť výmenu vzduchu s rekuperáciou .

The post Zatepľovanie a rekonštrukcie domov na nízkoenergetický štandard first appeared on pasivnydomcek.sk.

Tepelný odpor (R) vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie. Je priamo závislý od hrúbky konštrukcie a λ (súčiniteľ tepelnej vodivosti -udáva ho výrobca).Väčšiu hodnotu R dosiahneme zvýšením hrúbky konštrukcie, alebo voľbou jednotlivých materiálov konštrukcie s čo najnižšou hodnotou λ.

Tepelný odpor R vyjadruje odpor 1m² konštrukcie prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1 K. Pri viacvrstvových konštrukciách sa jednotlivé tepelné odpory sčítavajú. Tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa vypočíta ako priemerná hodnota z jednotlivých tepelných odporov častí stavebnej konštrukcie vrátane tepelných mostov. Súčiniteľ tepelnej vodivosti λ vyjadruje vlastnosť materiálu viesť teplo. Je to hodnota energie vo W, ktorá prejde materiálom hrúbky 1 m pri rozdiele teplôt medzi povrchmi materiálu 1 K.

R = d / λ [m².K.W-¹]

d – hrúbka materiálu (m)

λ – súcinitel tepelnej vodivosti materiálu, udáva ho výrobca (W.m-¹.K-¹)

Celkový tepelný odpor stavebnej konštrukcie (stena, strop ap.) vypočítame ako súčet tepelných odporov jednotlivých vrstiev použitých materiálov:

napr. Tepelný odpor obvodovej steny z plnej pálenej tehly Rcelk.=Rtehla+Rtepel.izolácia+Romietka

Pri murive hr. 44 cm z veľkoformátových tvárnic murovanom na tepelnoizolačnú maltu a omietnutom tepelnoizolačnou omietkou je tepelný odpor

R= 3,14 m²K/W.

Pri rovnakej výslednej hrúbke steny s murivom hrúbky len 24 cm zateplenom izoláciou hr.20 cm dosiahneme tepelný odpor R= 6,79 m²K/W, čo je dvojnásobná hodnota oproti nezateplenému murivu. Cena výslednej zateplenej steny je porovnateľná s cenou 44 cm nezatepleného muriva pri niekoľkonásobne vyšších úžitkových vlastnostiach.

Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií podľa roku výstavby :

 Normou požadovaný tepelný odpor R podľa STN 73 0540:

The post Tepelný odpor stavebných konštrukcií first appeared on pasivnydomcek.sk.

Poznámka: Výskumy v USA preukázali, že celulózové izolácie majú ustálené tepelnoizolačné parametre aj počas extrémne nízkych teplôt; tieto parametre sú porovnateľné s väčšinou ostatných prírodných izolačných materiálov: λ = 0,039 až 0,043 W/(m . K).

Pri výbere izolačného materiálu projektant okrem iného zohľadňuje jeho difúzny odpor pri prechode vodných pár, požiarnu odolnosť v súvislosti s izolovanou konštrukciou, vplyv na okolie z hľadiska hygieny aj životnosť materiálu. Vie, že vlhkosť vniká do konštrukcie prostredníctvom vlhkostného toku netesnosťami vzduchotesnej vrstvy. Preto v projekte skladby obvodovej konštrukcie zohľadní difúzny tok vytvorením nepriepustnej vrstvy, ktorá difúziu obmedzí na prijateľnú hranicu. Tou je parobrzda alebo parozábrana, smerom do exteriéru budú ďalšie vrstvy uložené od najmenej k najviac difúzne otvoreným. Zároveň určí aj najvhodnejší izolačný materiál pre stavebný materiál vášho domu. Na výber bude mať produkty chemického aj prírodného pôvodu.

The post Tepelná izolácia z celulózy first appeared on pasivnydomcek.sk.

Použitie: vhodný materiál do difúzne otvorených konštrukcií drevostavieb; tepelná aj zvuková izolácia krovov, stropov, podláh, vonkajších i vnútorných stien

Poznámka: Tepelnoizolačné parametre konopnej izolácie sú porovnateľné s hodnotami bežne používaných izolantov: súčiniteľ tepelnej vodivosti = 0,040 W/(m . K) ju radí medzi najlepšie prírodné izolanty. Spracovanie konope a výroba izolačných materiálov je energeticky nenáročný proces, ktorý nezaťažuje životné prostredie.

Medzikrokvová konopná izolácia

The post Teplné izolácie z technického konope first appeared on pasivnydomcek.sk.

Použitie: ako tepelná izolácia sa vkladá do drevenej rámovej konštrukcie drevostavieb alebo prikladá k vonkajším stenám murovaných stavieb; nevhodná na použitie do záplavových oblastí

Poznámka: Nenáročná technológia a vysoká hospodárnosť stavieb so slamenou izoláciou sú veľkým plusom. Slama je dokonale recyklovateľná a organicky rozložiteľná a jej využitie v stavebníctve namiesto spaľovania je prínosom aj pre životné prostredie.

The post Tepelná iolácia zo slamy first appeared on pasivnydomcek.sk.

Použitie: najmä fasády energeticky úsporných budov (korkové platne), podlahy, stropy, šikmé strechy (korkový granulát), murované aj drevené montované domy

Poznámka: Pôvod dreviny a jej mimoriadne vlastnosti radia korok medzi najdrahšie izolačné materiály. Bonus navyše pre prírodu: 100-percentná recyklovateľnosť

The post Tepelná izolácia z korku first appeared on pasivnydomcek.sk.